V júni roku 1993 bol death metal ešte stále na vrchole, hoci už z neho dovidel na to, ako strmo to dolu z vrcholu pôjde a že bude musieť byť opatrný, ak sa nechce celkom dochrámať. V každom prípade vydavateľstvá, ktoré kov smrti podchytili ako atraktívny artikel, vedeli do svojich chránencov poriadne investovať – veľké turné, výpravné videoklipy, mohutná promotion a tak ďalej.

Táto doba priala aj prinajmenšom vtedy hádam najväčšej deathmetalovej bande. Reč je o MORBID ANGEL z Tampy na Floride, ktorí sa po dvoch albumoch, „Altars Of Madness“ a „Blessed Are The Sick“, a dodatočne vydanom albume-nealbume „Abominations Of Desolation“, plánovanom ako debut ešte v roku 1986, dostali na svoj tvorivý vrchol. Na tom dlhé roky zotrvali, ale éra, kedy bola z kapely odídená jej „mediálna tvár“, tlčhuba a komediant Dave Vincent, nie je témou tohto článku.

22. júna 1993 vydali Earache Records, súdobí najväčší a najrešpektovanejší podporovatelia death metalu, grind coru a príbuzných žánrov, tretí dlhohrajúci album MORBID ANGEL s tajomným a zároveň úderným jednoslovným názvom „Covenant“. Anglický termín pre zmluvu, prevažne v náboženskom, ale aj v právnom či politickom zmysle slova.

V tom náboženskom sa Zmluva viaže s abrahámovskými náboženstvami a zvlášť so Starým zákonom. Na tomto albume však ide o zmluvu s celkom inými vyššími duchovnými entitami, o čom svedčí už obal, na ktorom okrem iného vidíme stranu z „The Book Of Ceremonial Magic“ od anglického mystika a okultistu Arthura Edwarda Waitea (1857 – 1942) a reprodukciu „Zmluvy Urbaina Grandiera“. Druhý spomínaný pán bol francúzsky katolícky kňaz (1590 – 1642), upálený za čarodejníctvo ako hlavná postava známeho „loudunského škandálu“, v ktorom istú úlohu zohralo sukničkárstvo tohto vitálneho muža, partička mladých mníšok, ktoré ho obvinili, že na ne zoslal démona Asmodea a podobné dobové kratochvíle.

Texty napísal David Vincent a napriek tomu, že Temný pán je v nich spomínaný v omnoho menšej miere než napríklad u otvorene satanistických súčasníkov a krajanov ACHERON alebo aj DEICIDE, býva „Covenant“ považovaný za najokultistickejší a najsatanistickejší opus MORBID ANGEL. Nahrávaný bol pochopiteľne v Morrisounde pod dohľadom Toma Morrisa, pri produkcii mala slovo kapela, ako aj známy producent Flemming Rasmussen (METALLICA), ktorý sa tiež postaral o výsledný mix.

Desaťskladbový album je vizitkou kapely, ktorá má svoj štýl dokonale definovaný. Pochmúrny, na dnešné pomery možno pritlmený zvuk (ale tie bicie nech si novodobí triggeroví a samplovací čarostrelci naštudujú, pretože znieť majú nejako takto!) halí rýchly, agresívny a zároveň živý, prepracovaný death metal s riadne „tmavou“ (ten tlmený zvuk má čosi do seba) atmosférou. Divoký, naklepaný nárez s ešte možno skôr thrashovou produkciou z čias „Altars Of Madness“ sa tu stretol s majestátnou atmosférickosťou „Blessed...“, a túto syntézu zjednotilo vynovené znenie a okultné nálady.

Poznávacím znamením je gitarová hra Treay Azagthotha, už nejaké roky disponujúceho veľmi vlastným rukopisom podobne ako Chuck Schuldiner. Podľa jeho liniek spoznáte, že vám hrá buď MORBID ANGEL, alebo spolok, ktorý sa tomuto (donedávna) zákonu snaží priblížiť. Podobne excelentný je popri Sandovalových bicích aj Vincentov vokál, basa tam žiadne veľké kúzla nerobí, je však pravda, že po strunovej stránke sú MA hlavne o gitarách. Pletence Azagthothových sól sú tu unikátnou záležitosťou, ktorá tento epicko-pekelný monument hutného, rýchleho, rytmicky pestrého klasického amerického death metalu spoľahlivo drží na piedestáli do dnešných dní.

Skladby ako „Angel Of Disease“ odkazujú až kamsi k bujne krepčiacim časom debutového albumu („Maze Of Torment“ a spol.), nový zvuk im ale dáva celkom iný, majestátnejší rozmer. Iné, ako napr. „God Of Emptiness“, predvádzajú mieru majestátnosti, akú sa ešte dnes snaží napodobniť nejedna uznávaná kapela, a príliš často pri tom skĺzne na vratkú pôdu pompéznosti či teatrálnosti – neunikli tomu napr. ani BEHEMOTH. Niekoľko atmosférických medzihier je zas dedičstvom z čias druhého albumu, a celkovo „Covenant“ vyznieva tak, že sa niet čo čudovať tomu, že s vyše 150 tisíc kópiami, predanými len v USA a len do roku 2003, to je zrejme dodnes najpredávanejší deathmetalový album v histórii. Kto to dnes (vrátane dvoch dosť luxusných klipov) dokáže?